Depozitár výtvarných diel
Od histórie po súčasnosť
|
|
Základy depozitára siahajú do obdobia 50. rokov 20. storočia, kedy v Prahe vzniklo Armádne výtvarné štúdio (AVŠ). Bolo to v čase, keď vrcholila prestavba československej armády na armádu socialistického typu, ktorá predpokladala využívanie umenia a kultúry pri výchove vojakov a na vylepšovanie vzťahov s verejnosťou. Základom AVŠ bol tvorivý kolektív, ktorý združoval profesionálnych maliarov, grafikov a sochárov, absolventov vysokých umeleckých škôl.
|
|
Zľava: Jaromír Schoř, Alexej Čepička,
Alena Čermáková a Jan Čumpelík
|
Išlo o civilných zamestnancov vyberaných s ohľadom na umelecké výsledky a ochotu venovať sa vojenskej a brannej tematike. Obmieňaným doplnkom tvorivého kolektívu boli vojaci základnej služby – absolventi umeleckých odborov, ktorých štúdiom prešlo približne tristo. Prácu tvorivého kolektívu vymedzoval program, ktorý bol obsiahnutý v Štatúte. Ten kolektívu ukladal osvojovať si tvorivú metódu socialistického realizmu, inšpirovať sa pokrokovým umením minulosti a skúsenosťami sovietskeho výtvarného umenia. Od umeleckých diel, ktoré v AVŠ vznikali sa očakávalo, že budú pôsobiť na zvyšovanie bojovej morálky a esteticky kultivovať príslušníkov armády.
|
Autorov pre členstvo v štúdiu lákala istota dobrého materiálneho a finančného zabezpečenia. Niektorí členovia tvorivého kolektívu pracovali v umeleckých zväzoch, získavali štátne zákazky, úspešne sa zapájali do výstav a dostávali ocenenia. Každé dielo bolo na začiatku ocenené a v niekoľkých zálohách, v závislosti na rýchlosti práce, umelcom zaplatené a po dokončení prevzaté do majetku armády. Položky do osobného pracovného plánu si spravidla umelec volil sám.
V čase založenia AVŠ bol dôraz kladený na zrozumiteľnosť v zmysle realistickej maľby 19. storočia, naratívnu štruktúru a propagandistickú idealizáciu obsahu. Klasickou témou boli figurálne kompozície z histórie a zo súčasnosti. Evergreenom boli motívy z bojovej cesty 1. čs. armádneho zboru z Buzuluku do Prahy.
|
|
Jan Čumpelík: Dukla, 1959
|
Koncom 50. rokov sa civilný výtvarný život začal vzďaľovať od jediného možného vzoru, prechádzal na rôznorodosť a zmenšovala sa hranica oddeľujúca oficiálne umenie od neoficiálneho. Uvažovalo sa aj o zrušení AVŠ a nahradení jeho práce komerčnými vzťahmi s civilnými výtvarníkmi. Na prežití AVŠ mal významný podiel jeho nový náčelník Vladimír Šolta. Uviedol do života reformu, ktorá štúdiu pomohla udržať krok s dobou a vyvarovať sa izolácie. Išlo o pravidelné výberové prideľovanie absolventov vojenských katedier vysokých umeleckých škôl. Namiesto vopred schvaľovaného osobného plánu a vyplácania záloh začali výsledky svojej práce, ktorú si organizovali podľa vlastného uváženia, ponúkať na odkúpenie nákupnej komisii.
|
Prostredníctvom svojich kontaktov sa Vladimír Šolta snažil nadväzovať spoluprácu s civilnými konformnými umelcami. Hoci sa československé výtvarníctvo v priebehu 60. rokov otváralo západnému svetu a oslobodzovalo sa od politického vplyvu, presvedčenie o prospešnosti politicky angažovanej tvorby v duchu socialistického realizmu v mnohých členoch AVŠ zostalo.
|
|
Vladimír Šolta
|
Propagandistický realizmus bol pozvoľna riedený modernistickými tradíciami. Maliari si vytvorili vlastné rukopisy a rozšírili si tematické obzory. V druhej polovici 60. rokov sa výtvarníci začali orientovať na politicky menej aktuálne motívy z tretieho sveta, kde bolo zorganizovaných niekoľko zájazdov (Kuba, Vietnam, Egypt). Armádne výtvarné štúdio, bližšie k roku 1968, bolo čoraz viac zatláčané do hraníc vojenských priestorov a ignorované civilným prostredím. Namiesto jednej vyhranenej osobnosti malo byť štúdio vedené Umeleckou radou. Členovia AVŠ sa nechali strhnúť atmosférou Pražskej jari a podporovali reformný proces. V septembri 1968 sa novým náčelníkom štúdia stal zástupca Vladimíra Šoltu Jaroslav Hamrník. Teoretické východiská práce AVŠ v 70. rokoch boli syntézou skúseností z 50. a 60. rokov. Začiatkom 70. rokov sa popri rutinných výtvarníkoch typu maliara Jaromíra Schořa alebo sochára Jaroslava Heyduka stali profilujúcimi osobnosťami maliari Radomír Kolář a Ivan Schurmann a sochár Vendelín Zdrůbecký.
|
Od konca 70. rokov sa AVŠ dostávalo do personálnych problémov. Pri získavaní nových umelcov malo vedenie AVŠ na pamäti, že ak sa má prispôsobiť vývoju vo výtvarnom živote aj v politike, potrebuje získať umelcov mladšej generácie. Novými nádejami boli maliari Martin Strnadel (v AVŠ od r. 1982), Miroslav Hadinec (v AVŠ v rokoch 1982-1985), Pavel Vavrys (v AVŠ od r. 1985), Michal Reiniš, Václav Kříž (obaja v AVŠ od r. 1987) a sochár Peter Nižňanský (v AVŠ od r. 1986). Posunom k abstrakcii boli pozoruhodné diela Martina Strnadela, pre ktoré našiel inšpiračný zdroj v zložitej vojenskej technike. Náčelníkom AVŠ v rokoch 1988-1995 bol František Wolf.
|
|
Vladimír Šolta: Vjazd do Santiaga
de Cuba,1967
|
Situácia koncom 80. rokov bola relatívne uvoľnená a bolo na každom umelcovi čo a ako tvoril. Motiváciou na spracovanie určitých tém bola snaha predať dielo nákupnej komisii, ktorá mala svoje preferencie. November 1989 vymazal z tvorivého programu ideály sorely a nahradil ich humanizmom, vlastenectvom a demokraciou. Vo voľnej súťaži umeleckých síl a za všeobecnej redukcie armády stratil tvorivý kolektív svoj raison d´ tre (dôvod byť). Nie však jeho členovia, ktorí sa osamostatnili a väčšinou si dokázali nájsť svoje miesto na českej alebo slovenskej výtvarnej scéne.
Po rozdelení Československa sa adekvátna časť výtvarných diel z AVŠ Praha delimitovala na Slovensko a v decembri 1994 nariadením náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky vzniklo Armádne výtvarné štúdio Bratislava so sídlom v Hurbanových kasárňach.
|
Náčelníkom Armádneho výtvarného štúdia Bratislava bol do roku 2000 pplk. Dr. Ondrej Volšík. V Armádnom výtvarnom štúdiu pracovali profesionálni vojaci, civilní výtvarníci a architekti, ktorí sa vo svojej činnosti zameriavali najmä na tvorbu vojenskej symboliky. Od roku 2001 do roku 2002 bol náčelníkom AVŠ Dr. Štefan Ďorďai. V júli 2002 bola Armáda Slovenskej republiky premenovaná na Ozbrojené sily Slovenskej republiky a v súvislosti s tým bolo Armádne výtvarné štúdio Bratislava premenované na Výtvarné štúdio Bratislava. Zameranie činnosti jeho členov zostalo nezmenené. Od roku 2002 do roku 2004 viedla výtvarné štúdio Mgr. Jarmila Kľučková. V roku 2004 bolo výtvarné štúdio, ako samostatný subjekt, zrušené a bolo zaradené do organizačnej štruktúry Kultúrneho a metodického centra OS SR so sídlom v Trenčíne ako Oddelenie umeleckých činností. Náčelníkom tohto oddelenia bol od roku 2004 do roku 2009 RSDr. Peter Zelizňák. Sídlo oddelenia zostalo v Hurbanových kasárňach v Bratislave.
|
|
Martin Strnadel: Súčinnosť, 1990
|
V júni 2009, v rámci reorganizácie Ozbrojených síl Slovenskej republiky, bolo Kultúrne a metodické centrum OS SR Trenčín zrušené. Oddelenie umeleckých činností bolo premenované na Oddelenie metodiky výchovy a kultúry a zaradené do podriadenosti Personálneho úradu OS SR. V tom istom roku bol Personálny úrad redislokovaný do Liptovského Mikuláša. Všetky výtvarné diela boli prevezené do depozitára, ktorý bol zriadený v objekte Akadémie ozbrojených síl gen. Milana Rastislava Štefánika, kde má Personálny úrad svoje sídlo. Vedúcim oddelenia je od roku 2009 Ing. František Matyáš, PhD. Oddelenie malo pri svojom vzniku 9 zamestnancov z civilného sektora, ktorých počet sa do roku 2011, v dôsledku reorganizácií Ozbrojených síl Slovenskej republiky, znížil na súčasný počet 7 zamestnancov.
|
V júni 2012 bolo oddelenie premenované na Oddelenie výchovných a kultúrnych činností (OdVKČ). Úlohy novovytvoreného oddelenia sú diametrálne odlišné od úloh spred roka 2009. OdVKČ plní úlohy v oblasti výchovy v Ozbrojených silách Slovenskej republiky (tradície, história, siene cti a slávy, lektorská činnosť, vydávanie publikácií a iné), rieši otázky kultúry v Ozbrojených silách Slovenskej republiky (posádkové kluby, vojenské osvetové knižnice, vojenský hudobný festival Folk – Rock – Army, Celorezortné súťažné prehliadky a iné) a podieľa sa aj na tvorbe vojenskej symboliky. Oddelenie nemá vo svojej organizačnej štruktúre výtvarníkov a jeho činnosť, v súvislosti s depozitárom a výtvarnými dielami - predmetmi kultúrnej hodnoty, je zameraná predovšetkým na správu výtvarných diel, starostlivosť o výtvarné diela, na ich vypožičiavanie na reprezentatívne účely a na organizovanie výstav.
|
|
Návšteva v depozitári:
zľava plk. Ing. Ivan Sálaši,
brig. gen. Ing. Juraj Krištofovič,
genpor. Ing. Peter Vojtek,
Ing. František Matyáš, PhD.
|
V depozitári sa v súčasnosti nachádza viac ako 2000 výtvarných diel. sú to obrazy, sochy, busty, reliéfy, plakety, medaile, gobelíny a úžitkové predmety. Tieto výtvarné diela vytvorili významní slovenskí a českí autori. Napr. maliari Mária Medvecká, Zuzana Bellušová – Rusková, Janko Alexy, Vincent a Ferdinand Hložníkovci, Ľudovít Bránsky, Ján Želibský, Július Nemčík a sochári Ľudmila Cvengrošová, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Alfonz Groma, Ladislav Majerský, Karol Drexler, Peter Valach a iní. Zamestnanci oddelenia každoročne zorganizujú 6-8 výstav prevažne v rámci OS SR. Z depozitára je na reprezentačné účely vypožičaných 61 výtvarných diel. Depozitár každoročne navštívia zástupcovia Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Generálneho štábu OS SR ako aj delegácie zástupcov zahraničných armád.
|
Literatúra:
BREGANTOVÁ, P. a kol.: Dějiny českého výtvarného umění 6/1 a 6/II, Praha 2007
PETIŠKOVÁ, T.: Českolovenský socialistický realismus 1948-1958, Praha 2002
ŠOLTA, V.: Umění radosti i boje, Praha 1976
Použité fotografie: internet, archív OdVKČ PÚ
|